História farnosti

V Hermanovciach sa predpokladá kostol už v roku ich založenia, v roku 1320. Bol pravdepodobne drevený a takmer so stopercentnou istotou môžme povedať, že stál na mieste kostola dnešného. Neskôr bol kostol prestavaný do kameňa v neskorogotickom slohu – taký sa spomína v roku 1438. Kostol bol prestavovaný aj neskôr. Prispôsoboval sa dobovým trendom v architektúre a v móde, ktorá sa v staviteľstve menila v celej Európe. V roku 1650 bol prestavaný v barokovom štýle. Zmeny boli viditeľné hlavne v interiéri kostola – baroko je známe tým, že priestor vyzdobuje ornamentami. Z toho obdobia pochádza kazateľnica. Bočné kaplnky boli pristavané v roku 1840. Oba bočné oltáre pochádzajú z hrabkovského augustiniánskeho kláštora. Hlavný oltár a monštrancia patria medzi najvýznamnejšie a najstaršie hermanovské pamiatky. Monštrancia je tepaná z pozláteného striebra, schránku lemujú plastiky svätcov a anjelov. Vznikla v druhej polovici 18. storočia a štýlovo patrí umeleckému smeru rokoko. Vytvoril ju Ján Siláši, zlatník z Levoče, ktorý je tiež autorom hermanovského kalicha. Ten je rovnako z pozláteného striebra a zlatnik ho vytvoril v roku 1776.

Veža kostola nadobudla svoju podobu zrejme v roku 1848. Opravovaná potom bola v roku 1872. V roku 1913 šindľovú krytinu nahradil oceľový plech. V roku 2007 bola vyrobená presná kópia pôvodnej vežovej kupoly, ktorá bola pokrytá medeným plechom.

Za Karola Jacka sa vrátili do Hermanoviec zvony a organ, o ktoré farnosť prišla počas 1. svetovej vojny – dopomohli k tomu americkí farníci. Podlaha, tak ako ju poznáme dnes, bola vydláždená košickým keramikom v roku 1916.

Oltár Hermanovského kostola je zložený z minimálne dvoch častí, ktoré neboli vyrobené spolu – ide o gotické sochy sv. Doroty, Madony a Barbory v stredovej časti, tzv. skrini oltára, a gotických tabuľových malieb v štvorpolí po stranách. Tieto časti sú najstaršie. Privezené majú byť z augustiniánskeho kláštora z Hrabkova, ktorý zanikol v 80. rokoch 16. storočia. Vnútorná strana oltárnych krídel (viditeľná časť) zobrazuje motív Zmŕtvychvstania, Narodenia, Klaňania troch kráľov a Smrti P. Márie. Kompozície sú na zlatom podklade. Drevorezbárske práce súvisia s tvorbou v dielni Majstra Pavla z Levoče a maliarske zasa s dielňou v Spišskej Kapitule. Na vonkajšej strane krídel (otočené dnes za oltárom, nereštaurované) sú zobrazení svätci v skupinách po troch – Eduard, Imrich, Ľudovít; Florián, Šebastián, Erazmus; Martin, Volfgang, Juraj a Augustín, Mikuláš, Vavrinec. Ostatná architektúra oltára je neogotická.

To že sa medzi postavami nevyskytuje sv. Alžbeta, patrónka kostola a dediny, len podporuje teóriu o tom, že oltár bol dovezený z cudzieho prostredia. Nie je vylúčené, že pôvodný oltár bol počas reformácie zničený.

Hermanovce sa totiž v roku 1666 stali protestantskými (evanjelickými) a ako hlása nápis na priečelí chóru „Barbora Bereczky ho (chrám) vytrhla zo smutných ruín“. V skutočnosti zásluhu na pokatolíčtení dediny mal Ladislav Péchy (+1789) s manželkou Žofiou. Spomínaná Barbara však dielo zavŕšila, naviac získala od pápeža povolenie konať odpustovú slávnosť vo sviatok Sedembolestnej matky Márie.